Averzívna terapia
Čo je Averzívna terapia? (Stručná definícia)
Averzívna terapia je behaviorálna technika, ktorá spája nepríjemný podnet (napr. mierny elektrický šok, nepríjemnú chuť alebo vôňu) s nežiadúcim správaním s cieľom znížiť alebo eliminovať toto správanie. Táto metóda sa často používa pri liečbe závislostí a obsedantno-kompulzívnej poruchy.
Podrobnejšie vysvetlenie
Averzívna terapia funguje na princípe klasického podmieňovania, kde sa nežiaduce správanie spája s averzívnym podnetom. Cieľom je, aby si jedinec vytvoril negatívnu asociáciu medzi správaním a nepríjemným pocitom, čo vedie k zníženiu motivácie k danému správaniu. Počas terapie je klient vystavený nežiaducemu správaniu (napr. pozeranie na alkohol, myslenie na obsedantné myšlienky) a súčasne je mu aplikovaný averzívny podnet. Opakovaním tejto procedúry sa očakáva, že si klient vytvorí averziu k nežiaducemu správaniu.
Význam a dôležitosť v psychológii
Averzívna terapia predstavuje jeden z prvých pokusov o systematické využitie princípov učenia v psychoterapii. Hoci je dnes kontroverznejšia a menej využívaná kvôli etickým otázkam a dostupnosti iných metód, zohrala významnú úlohu pri formovaní behaviorálnej terapie. Jej dôležitosť spočíva v demonštrácii, ako môže byť klasické podmieňovanie aplikované na zmenu správania a v inšpirácii pre vývoj modernejších behaviorálnych techník. V súčasnosti sa averzívna terapia používa obozretne a často v kombinácii s inými terapeutickými postupmi, ako sú kognitívno-behaviorálna terapia.
Príklad z praxe
Pán Novák sa snaží prestať fajčiť. V rámci averzívnej terapie si má zapáliť cigaretu a vdychovať dym oveľa intenzívnejšie, než je zvyknutý, až kým mu nie je nevoľno a necíti sa nepríjemne. Táto procedúra sa opakuje niekoľkokrát počas sedenia. Cieľom je, aby si pán Novák vytvoril silnú negatívnu asociáciu medzi fajčením a pocitom nevoľnosti, čo by ho malo odradiť od ďalšieho fajčenia. Okrem toho, terapeut s ním pracuje na identifikácii spúšťačov fajčenia a na rozvoji náhradných stratégií, ako zvládať nutkanie.
Teoretický kontext a pôvod
Averzívna terapia má svoj pôvod v behaviorálnom smere v psychológii, ktorý zdôrazňuje význam učenia a vonkajších vplyvov na správanie. Vychádza priamo z princípov klasického podmieňovania, ktoré prvýkrát popísal Ivan Pavlov. Myšlienka, že správanie môže byť zmenené spojením s averzívnymi podnetmi, sa objavila v 30. rokoch 20. storočia a systematicky bola rozvíjaná v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Metóda bola pôvodne používaná pri liečbe alkoholizmu a sexuálnych deviácií.
Kľúčové osobnosti a ich prínos
- Ivan Pavlov: Objavil princípy klasického podmieňovania, ktoré tvoria teoretický základ averzívnej terapie.
- John B. Watson: Zakladateľ behaviorizmu, ktorý zdôraznil význam učenia pri formovaní správania a inšpiroval vývoj averzívnej terapie.
- O. Hobart Mowrer: Prispel k rozvoju teórií učenia a ich aplikácii v psychoterapii, vrátane averzívnej terapie.
- Joseph Wolpe: Vyvinul metódu systematickej desenzibilizácie, ďalšiu behaviorálnu techniku, ktorá sa často používa v kombinácii s averzívnou terapiou.
Súvisiace pojmy
- Klasické podmieňovanie – Proces učenia, pri ktorom sa neutrálny podnet spája s podnetom, ktorý vyvoláva automatickú reakciu.
- Behaviorálna terapia – Skupina psychoterapeutických metód, ktoré sa zameriavajú na zmenu správania pomocou princípov učenia.
- Systematická desenzibilizácia – Technika behaviorálnej terapie, ktorá sa používa na zníženie úzkosti a fóbií postupným vystavovaním klienta obávaným podnetom.
- Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) – Psychoterapeutický prístup, ktorý kombinuje behaviorálne techniky s kognitívnymi technikami na zmenu myslenia a správania.
