Generalizovaný druhý (Mead)
Čo je Generalizovaný druhý (Mead)? (Stručná definícia)
Generalizovaný druhý (podľa George Herberta Meada) je internalizovaná predstava o očakávaniach a postojoch spoločnosti ako celku. Predstavuje kľúčový koncept v Meadovej teórii sociálneho ja, kde jedinec vníma seba samého cez prizmu spoločenských noriem a hodnôt, ktoré internalizoval.
Podrobnejšie vysvetlenie
Koncept generalizovaného druhého je zásadný pre pochopenie sociálneho vývoja jedinca. Mead tvrdil, že naše sebavedomie a identita sa formujú interakciou s ostatnými. Najprv sa učíme od svojich blízkych (významní druhí), ako sú rodičia a súrodenci, a následne začíname rozumieť širším spoločenským očakávaniam. Generalizovaný druhý predstavuje práve túto internalizovanú zbierku postojov a očakávaní, ktorú používame na reguláciu seba samých a na posudzovanie nášho správania.
Proces internalizácie generalizovaného druhého prebieha postupne. Začína sa hrou, kde si deti predstavujú rôzne role (napr. hranie sa na doktora alebo učiteľa). Následne sa dieťa zapája do spoločenských hier s pravidlami, kde sa učí brať ohľad na postoje a očakávania viacerých ľudí naraz. Toto je dôležitý krok k pochopeniu generalizovaného druhého, pretože dieťa sa učí, že existujú všeobecné pravidlá a očakávania, ktoré platia pre všetkých.
Význam a dôležitosť v psychológii
Generalizovaný druhý má významný vplyv na naše sebavedomie, sociálne interakcie a celkovú adaptáciu v spoločnosti. Pomáha nám predvídať reakcie ostatných, prijímať vhodné rozhodnutia a správať sa v súlade so spoločenskými normami. Internalizácia generalizovaného druhého vedie k rozvoju svedomia a morálky, pretože sa učíme hodnotiť svoje činy z pohľadu spoločnosti.
V kontexte klinickej psychológie môže pochopenie konceptu generalizovaného druhého pomôcť terapeutom identifikovať ťažkosti spojené s internalizáciou negatívnych alebo skreslených spoločenských očakávaní. Napríklad, jedinec s nízkym sebavedomím môže mať internalizovaný idealizovaný alebo nereálny obraz o tom, čo sa od neho očakáva, čo vedie k pocitom nedostatočnosti a nespokojnosti. Terapia sa potom môže zamerať na prehodnotenie a modifikáciu týchto internalizovaných očakávaní.
Príklad z praxe
Predstavme si mladú ženu, Annu, ktorá pochádza z rodiny a kultúry, kde sa očakáva, že ženy budú tiché, poslušné a obetujú svoje potreby pre potreby ostatných. Anna si internalizovala tento „generalizovaný druhý“, a tak sa správa podľa týchto očakávaní. V práci sa necíti komfortne pri prezentovaní svojich nápadov, pretože sa obáva, že bude vnímaná ako príliš asertívna alebo „mužská“. V osobnom živote sa podriaďuje partnerovým rozhodnutiam, aj keď s nimi nesúhlasí, pretože sa bojí konfliktov a odmietnutia. Terapeut, pracujúci s Annou, jej pomáha identifikovať a prehodnotiť tento internalizovaný „generalizovaný druhý“, aby mohla začať žiť autentickejší a naplnenejší život.
Teoretický kontext a pôvod
Koncept generalizovaného druhého je ústredný bod v sociálnom interakcionizmu, psychologickom smere, ktorý zdôrazňuje vplyv sociálnych interakcií na formovanie identity a sebavedomia. George Herbert Mead, považovaný za jedného zo zakladateľov tohto smeru, predstavil koncept generalizovaného druhého v kontexte svojej teórie sociálneho ja. Meadova práca nadväzuje na myšlienky pragmatizmu a behaviorizmu, pričom zdôrazňuje rolu jazyka a symbolickej interakcie v procese socializácie.
Meadova teória je reakciou na behavioristické prístupy, ktoré videli človeka ako pasívneho príjemcu vplyvov z prostredia. Mead, naopak, tvrdil, že jedinec aktívne interpretuje a vytvára zmysel zo svojich skúseností prostredníctvom interakcie s ostatnými.
Kľúčové osobnosti a ich prínos
- George Herbert Mead: Autor konceptu generalizovaného druhého a zakladateľ sociálneho interakcionizmu. Jeho práca zásadne ovplyvnila chápanie sociálneho ja a procesu socializácie.
- Charles Cooley: Prispieval k rozvoju sociálneho interakcionizmu s konceptom „zrkadlového ja“, ktorý zdôrazňuje vplyv vnímania seba samého očami druhých. Hoci priamo nehovoril o generalizovanom druhom, jeho práca s Meadovou sa dopĺňajú.
- Erving Goffman: Rozvinul štúdie sociálnej interakcie, rozšíril pohľad na to, ako jednotlivci prezentujú seba a budujú identitu v sociálnych situáciách.
Súvisiace pojmy
- Sociálne ja – Koncept, ktorý opisuje formovanie identity a sebavedomia prostredníctvom interakcie s ostatnými.
- Významní druhí – Osoby, ktoré majú najväčší vplyv na formovanie identity jedinca (napr. rodičia, priatelia).
- Sociálna interakcia – Proces, v ktorom jedinci komunikujú a ovplyvňujú sa navzájom.
- Internalizácia – Proces, pri ktorom sa vonkajšie normy a hodnoty spoločnosti stávajú súčasťou vnútorného sveta jedinca.
