Psychologické pojmy: Výkladový slovník (Nevedomie, Sugescia,...)
Články Rozvoj Zaujímavosti

Psychologické pojmy: Malý výkladový slovník pre lepšie pochopenie

Svet psychológie je fascinujúci a plný pojmov, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť ľudskej mysli, správaniu a prežívaniu. Často sa s nimi stretávame v knihách, článkoch alebo v bežných rozhovoroch. Cieľom tohto článku je priblížiť vám niektoré vybrané psychologické pojmy, ako sú napríklad nevedomie v psychológii alebo sugescia v psychológii, a vysvetliť ich význam jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Pochopenie týchto konceptov môže obohatiť vaše vnímanie seba aj sveta okolo vás. Nezabúdajte však, že tento text má čisto informatívny charakter a nenahrádza odborné psychologické poradenstvo.

Knihy z Martinusu k téme nevedomie

Ak chceš o téme vedieť viac, prečítaj si knihy, ktoré sme pre teba vybrali. Ceny a zľavy aktualizujeme každý deň.

Dialog s nevědomím

Práce s metodou voice dialogue

Radim Ress

★★★★★★★★★★5,0

Metoda voice dialogue manželů Stoneových vznikla před více než 40 lety. Autoři knihy Dialog s nevědomím představují moderní pojetí této metody a vracejí se přitom k myšlenkovému dědictví C. G. Junga. Ukazují, jak se nevě

Portál 2018 · 279 strán

12,64 €

Pozrieť knihu

Obrazy z nevědomí

Práce v arteterapeutické skupině

Kamila Ženatá

★★★★★★★★★★4,8

Aktualizované vydání úspěšné publikace, která obsahuje kompletní informace o skupinových terapeutických procesech v autorčině ateliéru. Kamila Ženatá vytvořila ucelený systém práce s uzavřenými skupinami. V knize čtenářs

Kolem 2015 · 224 strán

18,20 €

Pozrieť knihu

Sny jako řeč nevědomí

Robert A. Johnson

Nevědomí, hluboký zdroj vnitřních konfliktů, ale i růstu, obnovy, síly a moudrosti se pojevuje prostřednictvím řeči symbolů. Porozumět mu můžeme, vydáme-li se po jedné ze dvou cest: porozuměním snům a aktivní imaginací..

Portál 2020 · 232 strán

18,70 €

Pozrieť knihu

Nevědomé fantazie ve vztazích

Psychoanalytický pohled na partnerství

Slavoj Titl

Naše hluboké, nevědomé fantazie ovlivňují naše prožívání i naše činy. Někdy nám brání, abychom dosáhli toho, pro co jsme se vědomě rozhodli, jindy nás vedou do situací, které naše rozumná část odmítá. Určují, do koho se

Portál 2023 · 272 strán

20,39 €

Pozrieť knihu

Partnerské odkazy Martinus – nákupom cez ne podporíš psychoinfo.sk, pre teba bez príplatku.

Čo je nevedomie v psychológii?

Pojem nevedomie je jedným z kľúčových konceptov, ktorý výrazne ovplyvnil modernú psychológiu, najmä vďaka práci Sigmunda Freuda. Predstavuje tú časť našej mysle, ktorá obsahuje myšlienky, spomienky, túžby a pocity, ktorých si nie sme bežne vedomí, no napriek tomu môžu ovplyvňovať naše správanie, rozhodnutia a emócie. Môže ísť napríklad o potlačené traumatické zážitky, nesplnené priania alebo hlboko zakorenené presvedčenia. Hoci si obsah nevedomia priamo neuvedomujeme, môže sa prejavovať nepriamo, napríklad prostredníctvom snov, prerieknutí (tzv. freudovských prerieknutí) alebo nevysvetliteľných pocitov a reakcií. Súčasná psychológia chápe nevedomé procesy aj v kontexte automatických myšlienkových pochodov a implicitnej pamäti.

Sugescia a jej vplyv

Sugescia v psychológii označuje proces ovplyvňovania myšlienok, pocitov alebo správania inej osoby (alebo seba samého – autosugescia) bez použitia priameho príkazu alebo logickej argumentácie. Je to jemná forma ovplyvňovania, ktorá môže byť vedomá aj nevedomá. Sugescia funguje na princípe nekritického prijatia určitej myšlienky alebo nápadu. Klasickým príkladom je placebo efekt, kde pozitívne očakávanie spojené s liečbou (aj keď neúčinnou) môže viesť k reálnemu zlepšeniu stavu práve vďaka sile sugescie. Sugestibilita, teda miera vnímavosti voči sugescii, je u každého človeka iná a môže sa meniť v závislosti od situácie a psychického stavu.

Koping (Coping): Stratégie zvládania záťaže

Termíny koping psychologia alebo coping psychologia označujú spôsoby, akými sa jednotlivec vyrovnáva so stresovými situáciami, problémami a náročnými emóciami. Ide o vedomé aj nevedomé stratégie, ktoré používame na zvládnutie záťaže a udržanie psychickej rovnováhy. Kopingové stratégie môžeme rozdeliť na:

  • Adaptívne (konštruktívne): Tieto stratégie sú z dlhodobého hľadiska prospešné. Patrí sem napríklad aktívne riešenie problému, hľadanie sociálnej podpory, prehodnotenie situácie, relaxačné techniky alebo fyzická aktivita.
  • Maladaptívne (nekonštruktívne): Tieto stratégie môžu priniesť krátkodobú úľavu, ale z dlhodobého hľadiska sú škodlivé. Príkladom je vyhýbanie sa problému, popieranie, sebaobviňovanie, nadmerné užívanie alkoholu alebo drog, či agresívne správanie.

Rozvíjanie adaptívnych kopingových stratégií je dôležitou súčasťou starostlivosti o duševné zdravie.

Ilúzia: Keď zmysly klamú

Ilúzia v psychológii označuje skreslené vnímanie reality, ktoré je spôsobené tým, ako náš mozog interpretuje zmyslové informácie. Na rozdiel od halucinácie, ktorá je vnemom bez reálneho podnetu, ilúzia vzniká pri reálnom podnete, ktorý je však nesprávne interpretovaný. Známe sú napríklad zrakové ilúzie (napr. Müller-Lyerova ilúzia, kde sa dve rovnako dlhé čiary javia ako rôzne dlhé). Ilúzie nie sú len zaujímavým fenoménom, ale pomáhajú psychológom pochopiť, ako mozog spracováva informácie, vytvára predpoklady a konštruuje našu subjektívnu realitu. Ukazujú, že naše vnímanie nie je pasívnym záznamom reality, ale aktívnym procesom interpretácie.

Syndrómy v psychológii: Súbor príznakov

Pojem syndrómy v psychológii označuje súbor charakteristických príznakov alebo symptómov, ktoré sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú rozpoznateľný klinický obraz. Syndróm sám o sebe nemusí byť samostatnou diagnózou, ale skôr opisom určitého stavu. Príkladom je syndróm vyhorenia, ktorý zahŕňa emocionálne vyčerpanie, depersonalizáciu a znížený osobný výkon. Je mimoriadne dôležité zdôrazniť, že rozpoznanie niektorých príznakov u seba alebo iných neznamená diagnózu. Stanovenie diagnózy akéhokoľvek psychického stavu patrí výlučne do rúk kvalifikovaného odborníka (psychológa alebo psychiatra) po dôkladnom vyšetrení.

Halo efekt: Sila prvého dojmu

Halo efekt v psychológii (alebo haló efekt) je kognitívne skreslenie, pri ktorom naša celková mienka o osobe (napr. „je sympatický“) ovplyvňuje naše hodnotenie jej špecifických vlastností (napr. „je určite aj inteligentný a schopný“). Funguje to aj naopak – negatívny prvý dojem môže viesť k negatívnemu hodnoteniu aj nesúvisiacich vlastností (tzv. „diabolský efekt“). Halo efekt sa často prejavuje pri pracovných pohovoroch, v škole pri hodnotení žiakov, ale aj v bežných sociálnych interakciách. Uvedomenie si existencie halo efektu nám môže pomôcť byť objektívnejšími v posudzovaní druhých.

Fenomenológia: Zameranie na prežívanie

Fenomenológia v psychológii je prístup, ktorý sa zameriava na štúdium subjektívnej skúsenosti a prežívania tak, ako sa javí samotnému jednotlivcovi. Namiesto hľadania objektívnych príčin správania sa snaží porozumieť tomu, ako ľudia vnímajú svet, aký význam pripisujú svojim zážitkom a ako tieto zážitky formujú ich vedomie. Kladie dôraz na bezprostrednú skúsenosť, pocity, vnímanie a významy. Tento prístup ovplyvnil najmä humanistickú a existenciálnu psychológiu.

Psychosociálne moratórium: Hľadanie identity

Pojem moratórium v psychológii, konkrétne psychosociálne moratórium (koncept Erika Eriksona), označuje vývinové obdobie, počas ktorého si jednotlivec (najčastejšie adolescent alebo mladý dospelý) aktívne skúša rôzne roly, hodnoty a životné cesty, aby si našiel svoju vlastnú identitu. Je to akési „odloženie“ definitívnych záväzkov (napr. voľba povolania, životného partnera, ideológie), ktoré umožňuje exploráciu a experimentovanie bez okamžitých a trvalých následkov. Je to dôležitá fáza pre zdravý vývin identity, aj keď môže byť spojená s pocitmi neistoty a zmätku.

Déjà vu: Pocit už videného

Déjà vu v psychológii (z francúzštiny „už videné“) je zaujímavý a pomerne bežný fenomén, pri ktorom človek prežíva silný, no iluzórny pocit, že aktuálnu situáciu už presne takto v minulosti zažil. Napriek intenzite pocitu známosti si človek nedokáže spomenúť, kedy a kde sa tá predchádzajúca situácia odohrala. Príčiny déjà vu nie sú úplne objasnené, existuje viacero teórií – od drobných „zádrhov“ v pamäťových procesoch mozgu (napr. krátke oneskorenie medzi spracovaním informácie v rôznych častiach mozgu) až po spojenie s únavou či stresom. Zvyčajne ide o neškodný jav.

Ďalšie knihy z Martinusu k téme nevedomie

Důvěra v nevědomí

Zkušenost psychoanalýzy z obou stran pohovky

Donald M. Marcus

★★★★★★★★★★5,0

Kniha je jedinečným přínosem k porozumění psychoterapeutickému procesu tím, že obsahuje reflexe jednotlivých fází či klíčových momentů jak ze strany analytika, tak i klientky.

Portál 2011 · 128 strán

12,64 €

Pozrieť knihu

Sociální nevědomí u osob, skupin a společností - 3. díl

Základová matrix – nové pohledy a přístupy

Earl Hopper a Haim Weinberg

Sociální nevědomí III - porozumění pro události dějin i pro vztahy mezi lidmi, v malé skupině i velké společnosti: nový, zajímavý pohled poskytuje mladá disciplína - skupinová analýza. Zde je třetí díl úspěšné řady v čes

Irene 2019 · 204 strán

15,50 €

Pozrieť knihu

Idea nevědomí

Filosofické kořeny psychologie C. G. Junga

Ivana Ryška Vajdová

Kniha je hlubokou sondou do základů Jungova uvažování o povaze psyché a do jeho snah nalézt odpovědi na obecnější otázky. Odkrývá i tu stránku Jungova díla, která v českém prostředí zůstává téměř neznámá. Ukazuje, jakým

Vyšehrad 2023 · 186 strán

15,70 €

Pozrieť knihu

Partnerské odkazy Martinus – nákupom cez ne podporíš psychoinfo.sk, pre teba bez príplatku.

Svedomie: Vnútorný morálny kompas

Svedomie v psychológii je chápané ako vnútorná psychická funkcia, ktorá nám umožňuje rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, dobrým a zlým, a ktorá ovplyvňuje naše správanie v súlade s našimi morálnymi hodnotami a normami. Je spojené s pocitmi viny alebo hanby pri konaní, ktoré považujeme za nesprávne, a s pocitmi spokojnosti pri konaní v súlade s našimi princípmi. Svedomie sa vyvíja v priebehu života pod vplyvom výchovy, sociálneho učenia a osobných skúseností. Zohráva kľúčovú úlohu v sebaregulácii a morálnom rozhodovaní.

Asertivita: Zdravé presadenie sa

Asertivita v psychológii je komunikačná zručnosť a spôsob správania, ktorý umožňuje človeku jasne a primerane vyjadrovať svoje myšlienky, pocity, potreby a názory, stáť si za svojimi právami, a to všetko bez porušovania práv iných ľudí. Asertívne správanie je protikladom pasivity (ustupovanie, neschopnosť povedať „nie“) aj agresivity (presadzovanie sa na úkor druhých, útočnosť). Byť asertívny znamená komunikovať sebavedomo, úprimne a s rešpektom. Asertivita je dôležitá pre budovanie zdravých vzťahov, zvládanie konfliktov a posilňovanie sebavedomia.

Stručne k poruchám pozornosti

Problematika poruchy pozornosti v psychológii (napr. ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou) sa týka neurovývinových porúch, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi problémami so sústredením, udržaním pozornosti, impulzivitou a/alebo hyperaktivitou. Tieto ťažkosti významne ovplyvňujú fungovanie v škole, práci aj v bežnom živote. Opäť je nevyhnutné zdôrazniť, že tento krátky opis slúži len ako všeobecná informácia. Ak máte podozrenie na poruchu pozornosti u seba alebo svojho dieťaťa, je absolútne kľúčové obrátiť sa na odborníka (psychológa, psychiatra, špeciálneho pedagóga), ktorý môže vykonať komplexnú diagnostiku a navrhnúť vhodné podporné stratégie alebo liečbu.

Dúfame, že vám tento malý slovník pomohol lepšie porozumieť niektorým základným psychologickým pojmom. Pamätajte, že psychológia je rozsiahla a komplexná veda a neustále sa vyvíja. Ak vás niektorá téma zaujala hlbšie, alebo ak prežívate akékoľvek psychické ťažkosti, neváhajte hľadať ďalšie informácie z dôveryhodných zdrojov a zvážte konzultáciu s odborníkom.


Dôležité upozornenie (Disclaimer):

Obsah tohto článku má výlučne informatívny charakter a neslúži ako náhrada za odbornú psychologickú diagnostiku, poradenstvo alebo terapiu. Informácie tu uvedené sú všeobecné a nemusia sa vzťahovať na vašu konkrétnu situáciu.

Nediagnostikujte seba ani iných na základe informácií z internetu. Ak prežívate psychické ťažkosti, trápenie, alebo máte otázky týkajúce sa vášho duševného zdravia, dôrazne odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka – psychológa, psychiatra alebo terapeuta.

Vyhľadanie odbornej pomoci je prejavom zodpovednosti voči sebe a svojmu zdraviu.

Linky pomoci a krízovej intervencie na Slovensku:

  • Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (nonstop, bezplatne)
  • Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk (chat, email)
  • Linka detskej istoty: 116 111 (nonstop, bezplatne)

Neváhajte vyhľadať pomoc, ak ju potrebujete. Nie ste v tom sami.

Ďalšie knihy z Martinusu k téme nevedomie

Stručný psychologický slovník

Pavel Hartl

★★★★★★★★★★5,0

Uznávaní autoři, kteří vydali již několik učebnicových a slovníkových děl z oblasti psychologie a sociální práce, připravili tento slovník především s ohledem na studenty středních a vysokých škol i běžné uživatele...

Portál 2004 · 312 strán

13,10 €

Pozrieť knihu

Psychologický slovník

Helena Hartlová a Pavel Hartl

★★★★★★★★★★4,8

Nové, zcela přepracované a rozšířené vydání úspěšného a oblíbeného slovníku obsahuje asi deset tisíc hesel z oblasti psychologie a příbuzných sociálních věd. Slovník je doplněn přehledem světových i českých psychologů...

Portál 2015 · 776 strán

31,73 €

Pozrieť knihu

Psychologie hypnózy a sugesce

Simona Hoskovcová a Jiří Hoskovec

Aktualizací velmi známé publikace prvního z autorů vznikl seriózní a zasvěcený přehled vědeckých poznatků o hypnóze a sugesci.

Portál 1998 · 132 strán

Dynamika nevědomí

Carl Gustav Jung

Osmý svazek souborného Jungova díla zahrnuje převážně práce, které poskytují představu o zásadních poznatcích a podstatných pracovních hypotézách C. G. Junga. Šest článků pochází z knihy O psychické energetice a podstatě

Malvern 2024 · 580 strán

28,20 €

Pozrieť knihu

Partnerské odkazy Martinus – nákupom cez ne podporíš psychoinfo.sk, pre teba bez príplatku.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *