Deprivácia relatívna
Čo je Deprivácia relatívna? (Stručná definícia)
Relatívna deprivácia označuje pocit nespokojnosti a frustrácie, ktorý vzniká porovnávaním vlastnej situácie s inými jednotlivcami alebo skupinami, ktorí sú vnímaní ako lepšie situovaní, a to aj keď objektívne nie je človek v nedostatku.
Podrobnejšie vysvetlenie
Relatívna deprivácia nie je založená na absolútnom nedostatku zdrojov alebo potrieb, ale skôr na subjektívnom vnímaní rozdielu medzi tým, čo človek má a čo si myslí, že by mal mať, prípadne čo majú iní. Tento rozdiel vedie k pocitom nespravodlivosti, frustrácie a nespokojnosti. Dôležité je, že aj keď človek žije v relatívnom dostatku, stále môže pociťovať relatívnu depriváciu, ak vníma, že ostatní sú na tom lepšie v dôležitých oblastiach života, ako sú napríklad príjem, status, alebo príležitosti. Tento jav môže viesť k sociálnemu napätiu a konfliktom.
Význam a dôležitosť v psychológii
Relatívna deprivácia je dôležitý koncept v sociálnej psychológii a sociológii, pretože pomáha vysvetliť sociálne hnutia, nepokoje a rôzne formy protestu. Ukazuje, že spokojnosť ľudí nie je len výsledkom ich objektívnych podmienok, ale aj ich subjektívneho vnímania a porovnávania sa s ostatnými. Pochopenie mechanizmov relatívnej deprivácie môže pomôcť pri riešení sociálnych nerovností a predchádzaní konfliktom, ako aj pri lepšom pochopení individuálneho prežívania nespokojnosti a hľadania zmyslu života.
Príklad z praxe
Predstavte si mladého človeka, ktorý pracuje v úspešnej IT firme a zarába nadpriemerný plat. Objektívne si môže dovoliť komfortný život, no zároveň vidí, že jeho kolegovia, ktorí sú v spoločnosti dlhšie, majú vyššie pozície, lepšie autá a luxusnejšie dovolenky. Aj keď on sám nemá finančné problémy, začne pociťovať frustráciu a nespokojnosť, pretože sa porovnáva s tými, ktorí sú na tom podľa jeho vnímania lepšie. Táto relatívna deprivácia ho môže motivovať k zvýšenému úsiliu, ale aj k pocitom závisti a demotivácie, ak cíti, že jeho šance na dosiahnutie podobného statusu sú obmedzené.
Teoretický kontext a pôvod
Koncept relatívnej deprivácie má svoje korene v sociálnych vedách, najmä v štúdiách o sociálnej nerovnosti a sociálnych hnutiach. Samuel Stouffer a jeho kolegovia počas Druhej svetovej vojny zistili, že vojaci slúžiaci v jednotkách s vysokou mierou povýšenia boli menej spokojní ako vojaci v jednotkách, kde bolo povýšení menej. Teória relatívnej deprivácie bola ďalej rozvinutá Robertom Mertononom, ktorý zdôraznil, že deprivácia je relatívna k referenčnej skupine, s ktorou sa jednotlivec porovnáva. Teória našla uplatnenie pri vysvetľovaní rôznych sociálnych javov, od kriminality po politické protesty.
Kľúčové osobnosti a ich prínos
- Samuel Stouffer: V jeho výskumoch počas druhej svetovej vojny ako prvý demonštroval princíp relatívnej deprivácie na príklade spokojnosti vojakov.
- Robert K. Merton: Rozvinul teóriu relatívnej deprivácie, definoval referenčné skupiny a analyzoval jej vplyv na sociálne správanie.
- W.G. Runciman: Vo svojej práci „Relative Deprivation and Social Justice“ detailne analyzoval rôzne formy relatívnej deprivácie a ich vzťah k sociálnej spravodlivosti.
Súvisiace pojmy
- Sociálne porovnávanie – Proces, v ktorom ľudia hodnotia svoje vlastné názory, schopnosti a stavy porovnávaním sa s inými.
- Závist – Emócia spojená s túžbou po tom, čo má niekto iný.
- Sociálna nerovnosť – Nerovnomerné rozdelenie zdrojov a príležitostí v spoločnosti.
- Frustrácia – Emocionálny stav vyvolaný prekážkou pri dosahovaní cieľa, ktorý môže viesť k agresii.
